Predmetné územie je súčasťou druhej najväčšej nížiny na Slovensku – Východoslovenskej nížiny a nachádza sa v jej severnej časti. Cez územie pretekajú významnejšie rieky – na západe Laborec, na juhu Uh, ich sútok sa nachádza pri obci Stretavka. Na severe s územím susedí Zemplínska Šírava. Okrem Laborca a Uhu územím pretekajú vodné toky Čierna voda a Okna a celé územie je popretkávané hustou sieťou odvodňovacích a melioračných kanálov. Povrch roviny sa vyznačuje rovinným, miestami nepatrne zvlneným reliéfom o nadmorskej výške 100-132 m n. m. Územie tvorí v najväčšom rozsahu intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska pôda, prípadne lúky a pasienky, pričom charakter pôd sa lokálne mení od veľmi úrodných až k neúrodným. Ako výsledok odvodnenia územia za účelom vytvorenia podmienok pre intenzívne poľnohospodárske využitie územia ako aj protipovodňových prác, pretrvali v danom území iba zvyšky prirodzeného biotopu. Najnižšia časť územia – depresia Senné (s rozlohou 425 ha) sa ukázala byť v minulosti nepoužiteľnou pre odvodňovanie, takže tu boli vytvorené rybníky, okolo ktorých prežili mŕtve ramená rieky, mokrade a niektoré inundačné lesy, ktoré si zachovali spoločenstvá bohaté na druhy rastlín a zvierat.
Územie Senianskej depresie bolo po tisícročia zaplavované roztápajúcim sa snehom v Karpatoch, alebo po prívalových dažďoch. Voda modelovala charakter územia a ovplyvňovala život miestnych obyvateľov. Popri neistom „gazdovaní“ (kvôli záplavám) sa obyvatelia venovali rybárčeniu a poľovaniu. Množstvo vtáctva, ktoré nachádzalo po povodniach ideálne podmienky lákalo i prvých ornitológov aj z ďaleka. Prvé snahy o ochranu územia siahajú do obdobia medzi dvoma svetovými vojnami.
Druhým územím, ktoré si zachovalo pôvodný prirodzený charakter je mŕtve rameno Uhu medzi obcou Čierne Pole a mestom Veľké Kapušany. V roku 1993 tu bola vyhlásená Prírodná rezervácia Ortov, s cieľom ochrany menšieho, v súčasnosti už ojedinelého zachovalého prírodného celku v poľnohospodársky intenzívne využívanej krajine. Rameno Ortov má pôvodnú močiarnu a vodnú vegetáciu a zachovalé brehové porasty so vzácnymi druhmi.
Ďalšie chránené územia v oblasti:
Národná prírodná rezervácia Kopčianske slanisko: Doposiaľ jediná známa lokalita halofytnej vegetácie v Potiskej nížine. Veľký počet halofytov a rozsiahly rozvoj fytocenózy slanistej stepi panónskej oblasti Artemisieto-Festucetum paseudovinae. Jeden z posledných zvyškov halofytnej vegetácie.
Prírodná rezervácia Raškovský luh: PR je vyhlásená na ochranu zvyšku lužného lesa a priľahlých aluviálnych lúk s masovým výskytom korunky strakatej (Fritillaria meleagris L.) na Východoslovenskej nížine, dôležitých z vedeckovýskumného a náučného hľadiska.
Prírodná rezervácia Slavkovské slanisko: PR je vyhlásená na ochranu subhalofytnej vegetácie slanistej stepi panónskej kvetennej oblasti, so zastúpením zriedkavých i charakteristických druhov rastlín na vedeckovýskumné a náučné ciele. Vznik tohto ekosystému je spätý s antropogénnou činnosťou (pasenie).
Chránený areál Stretavka: CHA je vyhlásený na ochranu biotopu európskeho významu: nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260) a druhov európskeho významu: vydra riečna (Lutra lutra), pĺž zlatistý (Sabanejewia aurata), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), hrúz Kesslerov (Gobio kessleri) a hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus).
Natura 2000
Na území OZ MR je vyhlásené Chránené vtáčie územie Senné za účelom ochrany hniezdenia vodného vtáctva na vodných biotopoch s periodicky zaplavovanými lúkami a na územie OZ MR zasahuje aj Chránené vtáčie územie Medzibodrožie, ktorého predmetom ochrany sú hniezdiče charakteristické pre územie so spleťou ramien a periodicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a pasienkami.