História
Doteraz najstaršia známa písomná zmienka o Budkovciach (latinsky „Bwtka“) pochádza z roku 1319 ako Buchka, z roku 1331 ako Butka, z roku 1332 ako Bucha, Wudka, Budka, z roku 1773 ako Butkowcze, z roku 1920 ako Budkovce; po maďarsky Butka, alebo aj Buthka.
Obec Budkovce do roku 1918 patrila v rámci Uhorska do Zemplínskej župy. Ojedinelý nález obsidiánovej industrie dokladá osídlenie chotára už v období neolitu. Archeologické nálezy pochádzajú aj z ďalších období praveku až včasného stredoveku. V budkovskom chotári máme doložená aj slovanské sídlisko z 9. – 10. storočia. To dokladá, že Budkovce patria k najstarším obciam v regióne s neprerušeným trvaním. Niekoľko storočí lokalita patrila miestnym zemanom, ktorý tu mali vlastné sídlo (kúriu možno aj hrad) a od 17. storočia kaštieľ. V 16. storočí k tunajším zemepánom patrili príslušníci niekoľkých ďalších šľachtických rodov (napríklad z rodu Wiczmándy, ktorý mal právo meča). Šľachtici sa zaslúžili aj o výstavbu miestneho rímskokatolíckeho stredovekého kostola. Vďaka miestnemu trhu sú Budkovce od konca 15. storočia charakterizované ako mestečko (na prelome 16. a 17. storočia patrili k malým mestečkám Zemplínskej stolice). Do uhorských i slovenských dejín sa Budkovce zapísali najmä ako jedno z centier východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831. Až v 19. storočí Budkovce definitívne stratili charakter a štatút mestečka.
Obec bola administratívne začlenená pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský.
Písomná zmienka z roku 1319 dokladá, že obec patrila rodine Buttkayovcov. V roku 1715 mala 3 obývané a 15 opustených domácností, v roku 1787 mala 121 domov a 925 obyvateľov, v roku 1828 mala 168 domov a 1275 obyvateľov. V 20 storočí vlastnili tunajšie majetky Lobkovitzovci.
Významné postavenie obce v regióne zdôraznilo nielen zriadenie budkovského obvodného notariátu, lekárskeho a žandárskeho obvodu, ale i vybudovanie železnice ako modernej formy prepravy tej doby. Po roku 1989 sa Budkovce dynamicky rozvíjajú na modernú obec s dobre rozvinutou infraštruktúrou. Ako v minulosti tak aj dnes si zachováva charakter strediskovej obce. Budkovčania ani v tejto modernej dobe nezabúdajú na udržiavanie tradícií. Zo zachovaných kultúrnych pamiatok k najcennejším patria renesančný kaštieľ rodiny Butkai z roku 1617, gotický rímsko – katolícky kostol zo 14. storočia a socha Sv. Jána Nepomuckého z 19. storočia.
Pamiatky
- Neskororenesančný Buttkayovský kaštieľ z roku 1617
- Rímskokatolícky ranogotický kostol sv.Trojice zo začiatku 14. Storočia
- Socha sv. Jána Nepomuckého z 50-tych rokov 19. stor.
Významní rodáci
- rod Budkaiovcov, rod Viczmándy, p. Ondič, maliar
Zaujímavosti
Vďaka miestnemu trhu sú Budkovce od konca 15. storočia charakterizované ako mestečko (na prelome 16. a 17. storočia patrili k malým mestečkám Zemplínskej stolice). Do uhorských i slovenských dejín sa Budkovce zapísali najmä ako jedno z centier východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831. Až v 19. storočí Budkovce definitívne stratili charakter a štatút mestečka.
Fotogaléria
Webstránka
Mapa
[mapsmarker marker=“3″]