Územie OZ MR bolo pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. Ako územnosprávny celok sa Zemplín, aj Užská župa formoval už od 1. polovice 11. storočia. Po skončení 1. svetovej vojny sa rozdelilo územie Zemplína medzi vtedajšie Československo a Maďarsko, v dôsledku čoho sa časť Zemplínskej župy ležiaca na území Slovenska spojila so slovenskou časťou Užskej župy.

V súčasnosti teda do tzv. Dolného Zemplína patria aj obce bývalej Užskej župy, v prípade OZ MR ide o obce naľavo od rieky Laborec: Bajany, Čečehov, Čierne Pole, Hažín, Hnojné, Iňačovce, Jastrabie pri Michalovciach, Lúčky, Palín, Pavlovce nad Uhom, Senné, Stretava, Stretavka, Zalužice, Závadka, Zemplínska Široká. Ostatné obce patrili do bývalej Zemplínskej župy: Budkovce, Dúbravka, Hatalov, Lastomír, Malé Raškovce, Slavkovce, Sliepkovce, Vrbnica, Zemplínske Kopčany, Žbince.

Užská župa sídlila v Užhorode, ale v 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.

Užská župa
Erb Užskej župy

Bývalý župný dom v Užhorode

Bývalý župný dom v Užhorode

Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bolo toto územie vždy charakteristické stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých obcí. Hlavným zdrojom obživy bolo predovšetkým poľnohospodárstvo, zamerané na náročnejšie plodiny vrátane vínnej révy. Zemplín patril medzi oblasti s pomerne málo rozvinutou remeselnou výrobou. Až postupne sa začali rozširovať remeslá ako hrnčiarstvo, korytárstvo, košikárstvo, či hrubosúkennícky, mäsiarsky, kožušnícky, čižmársky a debnársky cech. V mnohých mestách boli usporadúvané tradičné trhy a jarmoky. (spracované podľa www.dolnyzemplin.sk)

Z histórie regiónu:

Kaštieľ v Budkovciach (slovenskehrady.sk)
Kaštieľ v Pavlovciach nad Uhom
Gróf František Barkóci

Doterajší rozvoj územia

Za posledných 200 rokov bolo územie podstatne zmenené. Boli odstránené pôvodné mäkké aj tvrdé lužné lesy, ktoré pokrývali viac ako 90% územia, voda bola melioračnými kanálmi a odvodňovacou sústavou odvedená preč z územia. Okrem lesov boli odstránené aj mŕtve ramená rieky, mokrade čím došlo k prírodnej degradácii prostredia (vymiznutiu mnohých druhov rastlín a živočíchov).

Zdieľať na sociálnych sieťach