História
Najstaršiu písomnú zmienku o tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k podišovskému panstvu rodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite. Patrila viacerým zemepánom. V roku 1505 sa spomína tunajší hrad. V roku 1715 bola obec úplne opustená, v roku 1787 mala 44 domov a 387 obyvateľov, v roku 1828 mala 98 domov a 719 obyvateľov. V 19.- 20. storočí vlastnili tunajšie majetky a liehovar Widderovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Zapojili sa do roľníckeho povstania v roku 1831. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1820 došlo k štrajku poľnohospodárskych robotníkov. Obec bola administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský.
Pamiatky
- Najneskôr v 16. storočí v dedine postavili murovaný kostol a v roku 1600 tu stáli dve kúrie (šľachtické sídlo), kostol, fara a škola. 19. storočí v Hatalove stál aj kaštieľ s rozsiahlou záhradou.
Významní rodáci
- p. Hajduk – Ex-poslanec Národnej rady
Zaujímavosti
Najstaršie osídlenie je doložené nálezmi z doby eneolitu, bronzovej, halštatskej, z doby rímskej i z 9 až 10. storočia. Obec Hatalov leží uprostred Východoslovenskej nížiny na starom agradačnom vale Laborca, ktorý sa zvažuje do zníženín nív Laborca a Duše, miestami so zamokrenými lúkami. Obec sa vyvinula ako cestno – potočný typ sídla s obostavaním cesty zo Šamudoviec do Budkoviec. V severnej časti obce akoby zrástla s obcou Žbince, predel tvorí tok potoka Duša. Súčasný stav Potoka Duša je v súčasnosti s minimálnou prietočnosťou.
Fotogaléria
Webstránka
Mapa
[mapsmarker marker=“7″]