História
História Hažína, s prvou písomnou zmienkou z roku 1336, od stredoveku súvisí s históriou michalovského panstva, ktorého bola obec súčasťou. Názov obce z roku 1336 je doložený ako Kysgesun, z roku 1337 ako Eghazatlangesun, z roku 1419 ako Wygeson, z roku 1520 ako Kysgesen, z roku 1808 ako Hazín; po maďarsky Gézsény. Obec sa spomína v roku 1336. Patrila panstvu Michalovce. Zašiatkom 18. storočia sa útekom poddaných vyľudnila. V roku 1715 mala 11 poddanských domácností, v roku 1828 mala 67 domov a 562 obyvateľov. V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Sztárayovcov a Grünwaldovcov. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský.
Pamiatky
- Gréckokatolícky barokovo-klasicistický chrám Nanebovstúpenia Pána z roku 1786
Významní rodáci
- Ing. Arch. Július Baláž Vysokoškolské štúdium na SVŠT, odbor architektúra a stavba miest, ukončil v roku 1962. Jeho projekty získali celý rad ocenení.
- Ing. Ján Baláž, PhD. Podieľal sa na výskumnom projekte Dozimetria, ktorý bol realizovaný v rámci letu prvého slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir.
- Generálporučík Ing. Milan Maxim – náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR.
Zaujímavosti
V roku 1923 bola v Hažíne – v sídle gréckokatolíckej farnosti – zaznamenaná zvláštna udalosť, ktorá výrazne zarezonovala aj na stránkach súdobej tlače. Podľa miestnych veriacich
sa totiž dva, odhadom asi 20- a30-ročné obrazy, visiace pred ikonostasom vinteriéri tunajšieho chrámu vo výške približne dva metre – jeden, zachytávajúci Bohorodičku s malým Ježišom na
rukách a druhý s vyobrazením svätého Jozefa s Ježišom – začali každý deň od piatej hodiny večer lesknúť a ligotať sa. Do hažínskeho chrámu tak začalo postupne prichádzať stále viac
a viac veriacich. Správa o „zázraku“ sa šírila ako blesk. Z pokojne dedinky sa stalo cieľové miesto mnohých, ktorý jednoducho veril v nadprirodzenú moc dvoch hažínskych obrazov.
Dobovú atmosféru zaujímavo približuje článok v novinách Slovenský východ z leta 1923:
„Ľud na kolenách modlí sa obyčajné prosby za pomoc, za zdravie, za zlepšenie života. Mnohí
mrzáci, chromí a slepí ľudia pred obrazmi, od ktorých uzdravenie čakajú a v očiach sa im iskrí
viera… Vonku pred kostolom hovorí sa o zázrakoch, počúvame tu o zázračnom uzdravení
slepých, chorých, modlili sa a ozdraveli.“
Tunajších veriacich v súvislosti s uvedeným „zázrakom“ poučoval hažínsky farár Eduard Leiner. Aj ostatní duchovní sa k spomínaným udalostiam stavali dosť rezervovane. Prebehlo
tiež vyšetrovanie, a to nielen zo strany cirkevnej, ale i svetskej vrchnosti. A jeho výsledky? Záverečné správy komisií sa doteraz objaviť nepodarilo – o ich zisteniach však veľa napovedá
skutočnosť, že na ligotajúce sa obrazy v Hažíne (ako i na „slovenské, resp. zemplínske Lurdy“ v Dlhom Klčove) ľudia časom zabudli… Po úradnom zákaze gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 hažínsky farský chrám užívali pravoslávni veriaci. Do roku 1968, resp. 1969 slúžil len im, následne tu vysluhovali pravoslávni i gréckokatolícki duchovní. Od roku 1990 chrám patrí opäť gréckokatolíkom. Kde sa podeli hažínske „zázračne“ obrazy však presne nevieme.
O tejto, ale aj o ďalších zaujímavostiach Hažína sa môžte dočítať v publikácií dr. Martina Molnára „Hažín Čriepky z histórie a národopisu“.
Fotogaléria
Webstránka
Mapa
Obec Hažín je súčasťou mikroregiónu Juh Šíravy, nachádza sa v severovýchodnej časti Košického kraja, v nadmorskej výške 120m, 8km od okresného mesta Michalovce, tvorí južnú nábrežnú časť vodnej nádrže Zemplínska šírava a zároveň severnú časť Východoslovenskej roviny južne od predhoria Vihorlatských vrchov.
[mapsmarker marker=“8″]