História Do dnešných dní najstaršiu písomnú zmienku o obci Lúčky poznáme z latinskej listiny datovanej 11. marcom 1336. V roku 1418 je v našej obci doložené patrocínium (zasvätenie) Štefana Kráľa. V stredoveku tu stál kostol a Lúčky boli sídlo stredovekej rímskokatolíckej farnosti. Lúčky (uvedené pod názvom „Vámoslucska“) boli najprv fíliou kalvínskej…

História Názov obce je doložený z roku 1828 ako Fekete-Mezó, z roku 1863 ako Feketemezó, z roku 1920 ako Čierno Pole, z roku 1927 ako Čierne Pole; po maďarsky Feketemező. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Veľké Kapušany, kraj Prešov; po roku 1960 pod…

História Názov obce je doložený z roku 1409 ako Dobroka, z roku 1560 ako Dobroka, z roku 1786 ako Dubrawka; po maďarsky Dubróka, Dobróka. Dnešný názov obce je Dúbravka, odvodený od slova dub. Tento symbol je zobrazený aj v obecnom erbe. Obec bola administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960…

História Najstaršiu písomnú zmienku o tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k podišovskému panstvu rodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite.  Patrila viacerým zemepánom. V roku 1505…

História História Hažína, s prvou písomnou zmienkou z roku 1336, od stredoveku súvisí s históriou michalovského panstva, ktorého bola obec súčasťou. Názov obce z roku 1336 je doložený ako Kysgesun, z roku 1337 ako Eghazatlangesun, z roku 1419 ako Wygeson, z roku 1520 ako Kysgesen, z roku 1808 ako Hazín; po…

 História Prvá písomná správa o obci je z roku 1390 ako Hnoyna, kedy sa o vlastníctvo územného majetku dediny súdili šľachtici z Michaloviec. Ďalší záznam o obci z roku 1419 je s označením obce ako Hnoyna an Rewche, z roku 1808 ako Hnojná, z roku 1920 ako Hnojné; po maďarsky Hanajna….

História Prvá písomná zmienka o obci Iňačovce sa datuje do roku 1417, kedy sa nazývala Solmus. Táto najstaršia známa priama písomná zmienka o Iňačovciach pochádza z latinskej listiny kráľa Žigmunda z roku 1417. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1808 je písomne doložený názov Jeňaššowce, z…

História Názov obce je doložený z roku 1337 ako Lygetherth vulgo Yestrebeluka, z roku 1364 ako Jeztreb, z roku 1920 ako Jastrabie, z roku 1960 ako Jastrabie pri Michalovciach; po maďarsky Jesztreb, Alsókánya. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku…

História Obec sa spomína od roku 1288 ako zemepánsky majetok Lezthemer, z roku 1302 Leztemer, z roku 1389 ako Lestemir, z roku 1391 ako Kysleztemer, z roku 1412 ako Fel Leztemer, z roku 1773 ako Lastomír, maďarsky Lasztomir. V roku 1288 sa spomína ako zemiansky majetok. Patrila viacerým zemepánom, v…

História Názov obce je doložený z roku 1322 ako Higi, z roku 1351 ako Hegi, z roku 1773 ako Kopcsany, z roku 1808 ako Kopčany; po maďarsky Hegyi. Obec bola administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj…

História Prvá písomná sprava o Rebrine pochádza z roku 1266, nachádza sa v listine Jágerskej kapituly. Názov obce Zemplínska Široká sa oficiálne začal používať od roku 1961, obec Zemplínska Široká vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch samostatných dedín Rebrin a Krášok. Názov obce Rebrín je doložený z roku 1266 ako Rebren, z…

História Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom: Čbinci, Čbince, Džbince, Žbince. Obec Žbince sa prvýkrát spomína v roku 1221 v listine Karola Róberta pri ohraničovaní Pozdišoviec, ale archeologickým výskumom boli objavené pamiatky, ktoré sú pozostatkami činnosti vtedajších obyvateľov Žbiniec. Archeológovia našli pri Žbinciach črep slovienskej keramiky z 9. až 10…

Webstránka www.zavadkaprimichalovciach.sk

História Zalužice vznikli v roku 1973 zlúčením Malých a Veľkých Zalužíc do spoločnej obce. Malé Zalužice: Názov obce je doložený z roku 1419 ako utraque Zalachka, z roku 1449 ako Kyszalachka, z roku 1450 ako Felsezalachka, z roku 1808 ako Malé Zalužice, z roku 1920 ako Zalužice; po maďarsky Zalacska,…

História Od roku 1335 môžeme sledovať vývoj pomenovania našej obce, ako bolo zachytené v písomných materiáloch a neskôr aj úradne ustálené. Najčastejšie to bola podoba Fyzeser (čítaj fizešer), často zapisovaná až do 17. storočia. Inými variantami boli podoby Fizeser (1337), Phyzeser (1383), Fiszesevr (1610), Fuzeser (1635), Fözesér (1740), Fésar (1773),…

História Dnešný názov Stretavka je úradným slovenským názvom obce od roku 1920. Dedina  bola predtým nazývala rôznymi latinskými a maďarskými názvami. Najstaršie písomné správy o stretavskom území pochádzajú už z prvej polovice 13 storočia, kedy územie v cípe riek Uhu a Laborca patrilo k uhorskému kráľovstvu. Stretavský potok aqua Zyrtua…

História Prvá zmienka o obci je z roku 1266 Zyrwthva. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1302 Zyrtus, 1317 Nagzirothua, 1332 Zeretua, 1337 Scertus, 1377 Nogzerethua, Zerethwa, 1808 Welká Stretawa, 1920 Stretava. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyszeretva. Obec patrila pod Užskú župu, okres Veľké Kapušany,…

História Prvá zmienka o obci je z roku 1345 Selephke. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1460 Zelepka, 1773 Slepkowecze, 1920 Denešovce, 1925 Sliepkovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szelepka. Obec patrila pod Zemplínsku župu, okres Michalovce, Prešovský kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres…

História Prvá zmienka o obci je z roku 1315 Zalouk. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1321 Solouk, 1322 Zelenk, 1422 Zalowka, 1444 Zalka, 1461 Zalok, 1773 Szlawkovcze, 1786 Slakowcze, 1808 Slalowce, 1920 Slavkovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szalók. Obec patrila pod Zemplínsku župu, okres…

História Prvá zmienka o obci je z roku 1263 Scinna. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1302 Zynna, 1332 Senna, 1427 Sena, Senna, Zenna, 1920 Senné. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szenna.Obec patrila pod Užskú župu, okres Veľké Kapušany, Prešovský kraj. Po roku 1960 sa obec…

História Obec Pavlovce nad Uhom patrila do bývalej Užskej župy. Daroval ju zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. Je o tom zmienka v listine Jágerskej kapituly z roku 1334. Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny a kráľ mu ešte v…

História Prvá písomná zmienka o Palíne je z roku 1302 a súvisí s predajom územného majetku šľachticmi z Krčavy, ktorý susedil s majetkom Palína. V listine sa uvádza ako zem Paulyn a rovnako sa tu spomína aj potok Paulyn. Tento potok sa spomína už v listine z roku 1266 ako…

História Obec vznikla v chotári obce Veľké Raškovce. Spomína sa od roku 1478 ako Kysraska, z roku 1773 ako Male Rasskowcze, z roku 1786 ako Male Rakowicze, z roku 1808 ako Malé Rasskowce, z roku 1920 ako Malé Ražkovce, z roku 1927 ako Malé Raškovce, maďarsky Kisraska. V roku 1478…

História Názov obce je doložený z roku 1370 ako Bayanhaza, z roku 1439 ako Kysmerkowcz a. n. Bayan, z roku 1786 ako Bonyesty, z roku 1920 ako Bajanház, z roku 1927 ako Bajany; po maďarsky Bajanháza. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Veľké Kapušany,…

História Doteraz najstaršia známa písomná zmienka o Budkovciach  (latinsky „Bwtka“) pochádza z roku 1319 ako Buchka, z roku 1331 ako Butka, z roku 1332 ako Bucha, Wudka, Budka, z roku 1773 ako Butkowcze, z roku 1920 ako Budkovce; po maďarsky Butka, alebo aj Buthka. Obec Budkovce do roku 1918 patrila…

História Názov obce je doložený z roku 1410 ako Chech, z roku 1808 ako Cžečahow, z roku 1920 ako Čečechov; po maďarsky Csecsehó, Zuhogó. Obec bola administratívne začlenená pod Užskú župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský. Obec sa spomína…